
Rozhovor s našou interiérovou dizajnérkou: Keď pracujem, tak sa musím do priestoru vcítiť
Dnes vám priblížime inšpiratívny príbeh našej interiérovej dizajnérky Moniky Novotnej.
Boli to časy, kedy sa projekty kresili ručne na pauzovací papier. Aj napriek vášni pre interiérový dizajn ju osud zavial na iné chodníčky. Po rokoch však prišiel ten rozhodujúci moment – „buď teraz, alebo nikdy“.
Od tohto momentu sa dizajnu venuje naplno. Teraz ako interiérová dizajnérka v realitnej kancelárii Porubsky s vášňou pomáha klientom vytvárať domovy, v ktorých sa cítia skvele. V rozhovore prezradí, akú rolu zohráva v našej realitnej kancelárii, čo všetko patrí do jej pracovného sveta a aké princípy dodržiava pri zariaďovaní interiérov. Okrem toho sa s nami podelí o cenné tipy a triky, ktoré vám pomôžu pri zariaďovaní vášho vysnívaného bývania.
Nechajte sa inšpirovať jej príbehom a vášňou pre dizajn. Prajeme vám príjemné čítanie.

Niektorí už odmalička vedia, čomu sa chcú venovať. Ako to bolo s tebou? Tušila si, akým smerom pôjdeš ty?
Najprv som síce chcela byť policajtka, ale tušila som. (úsmev) Ťahalo ma to k interiérovému dizajnu, pretože môj ujo je projektant a ja som zbožňovala jeho prácu. Vždy som „hltala“, keď kreslil. Voľakedy sa projekty kreslili ešte ručne, na pauzovací papier. Mal taký ten veľký stôl, kde kreslil všetky svoje projekty. Fascinovalo ma to. Veľmi som obdivovala jeho prácu. A tam sa to celé asi aj začalo.
Kde si potom chodila na strednú a vysokú školu?
Môj prvý plán bol ísť na strednú školu stavebnú, ale nakoniec som skončila na obchodnej akadémii v Topoľčanoch. Ekonómiu som ďalej študovala aj na vysokej škole v Bratislave a v Prahe, kde som získala inžiniersky titul.
Aj napriek tomu, že si študovala ekonómiu, stále si premýšľala nad tým, že sa vrátiš k interiérovému dizajnu?
Áno, stále mi to behalo po rozume. A keďže ja som tie technické základy mala – aj čo sa týka projektov, konštrukčných možností alebo technických riešení – tak môj záujem naďalej pretrvával. Veľmi sa mi páčilo to, ako sa dá rôznymi spôsobmi zmeniť priestor. Ako tá zmena zrazu dá miestnosti iný rozmer. Síce moja cesta začala úplne inak, ale nakoniec ma to zavialo na ten správny smer.
Ako vyzerali tvoje ďalšie kroky?
Robila som najprv to, čo som vyštudovala. Bola som ekonómka. Pracovala som v Prahe na Ministerstve vnútra, takže to bolo úplne o niečom inom. Tam som zabezpečovala zahraničné služobné cesty. Potom neskôr, spoločne už s manželom, som sa vrátila naspäť na Slovensko, pretože mi veľmi chýbala rodina.
A kedy v tvojom živote prišiel ten zlom? Kedy si sa začala venovať interiérovému dizajnu?
Počas materskej dovolenky prišiel moment, kedy som si povedala, že teraz je ten správny čas začať. Vtedy som sa tomu začala viac venovať. Mala som priestor, ktorý som potrebovala na štúdium. Potrebovala som sa v prvom rade naučiť pracovať s dizajnérskym programom. Manžel bol tým, ktorý spravil ten zásadný krok za mňa, kúpil mi počítač, na ktorý mi dal dokonca mašličku a napísal: „Ať děláš v životě to, co tě nejvíc baví.“ To bo ten okamih. V ten moment som cítila, že toto je cesta, ktorou sa mám vybrať.
Aké boli začiatky? Bolo pre teba ťažké začleniť sa do tohto nového sveta?
Áno, pretože to bolo pre mňa niečo úplne nové. Musela som si postupne nájsť tie cestičky – ako sa do toho dostať. Ako si nájsť zákazky a klientov. Už od začiatku som bola na to sama. Nemala som žiadne kontakty, keďže predtým som pracovala v úplne inom sektore aj v inej krajine.
Spomínala si štúdium ekonomiky. Využívaš svoje školské poznatky aj teraz ako interiérová dizajnérka?
Jasné, pri rozpočtoch to potrebujem. Som rada, že mám prehľad, takže neľutujem, že ma osud zavial na obchodnú akadémiu. Som za to vďačná.
Tvoja cesta ťa priviedla až k nám do realitnej kancelárie PORUBSKY, kde sa venuješ interiérovému dizajnu. Popíš nám bližšie, ako vyzerá tvoja práca.
Áno, všetko je tak, ako má byť. (úsmev) Som rada, že som mala možnosť stretnúť Tomáša (pozn. redaktora – Tomáša Porubského, zakladateľa realitnej kancelárie PORUBSKY). Firmu má nastavenú s krásnym a osobným prístupom. Tu ku každej nehnuteľnosti pristupujeme osobitne, pretože každá jedna má svoj vlastný príbeh.
Mám na starosti komplexnú starostlivosť o dizajn interiéru nehnuteľností. Niektoré nehnuteľnosti potrebujú len homestaging. Ale na druhej strane, niektoré potrebujú čiastočný návrh či návrh kompletnej rekonštrukcie. Súčasťou mojej práce je aj spolupráca so stolármi. To znamená, že navrhujem nábytok, ktorý potom dám aj zrealizovať. Mala som možnosť pracovať aj na nehnuteľnostiach, ktoré sa predávajú ako holobyt alebo holodomy. Tam pripravujem komplexnú vizualizáciu a nové interiérové riešenie. Nie je to však iba o kreativite a vizualizáciách. Pre Tomáša taktiež pripravujem aj rozpočty k daným projektom.
Aké sú prekážky, s ktorými sa s Tomášom potýkate pri zmene interiéru?
Najčastejší problém je zle rozmiestnený nábytok. To znamená, že nie je plne využitý daný priestor. To je problémom väčšiny nehnuteľností. A ešte by som povedala, že v niektorých prípadoch aj preplnenosť. Ale to už si vyriešim počas mojich homestagingov. Tak, aby každý priestor zažiaril v tom najlepšom svetle a jeho potenciál bol využitý naplno.
Pre inšpiráciu čitateľov – akých pravidiel sa zdržíš, keď zariaďuješ interiér?
Pre mňa je najdôležitejším aspektom interiéru funkčnosť. To znamená, že pri návrhu kladiem dôraz na premyslené rozdelenie priestoru, dostatočné úložné možnosti a správne osvetlenie – ideálne s viacerými zdrojmi svetla. Tieto zásady sú podľa mňa univerzálne, platné pre akýkoľvek štýl či nehnuteľnosť.
Ako pristupuješ k nehnuteľnosti, ktorú ideš upraviť?
V prvom rade sa snažím vcítiť do priestoru. Premýšľam tak, aby ten priestor bol čo najlepšie využiteľný pre daného klienta. A aby sa v ňom čo najlepšie cítil.

Nie je to do istej miery subjektívne, keď sa do priestoru vcítiš a zariaďuješ ho podľa vlastného vnímania?
Tomu všetkému predchádza, samozrejme, rozhovor s klientom. To je prvá fáza, ktorá mi určí smer. Na základe spoločného rozhovoru sa púšťam do úprav s novými informáciami o predstave klienta. Pozerám sa na to jeho očami.
Napríklad, keď sme robili rodinný dom v Stupave, tak som klientke dala zopár návrhov na konštrukčné zmeny – hneď sa jej páčil a súhlasila s návrhom, ktorý sme dali následne zrealizovať.
Vedela by si priblížiť tento rodinný dom v Stupave. Ako prebiehala úprava tejto nehnuteľnosti?
To bol nádherný dom. Potreboval však niekoľko úprav v kuchyni a obývačke. A potom, v rámci homestagingu, sme zakúpili koberec, vankúšiky, záclony a záves, aby celý priestor pôsobil útulne. Kuchyňa sa čiastočne prerábala. Kuchynské skrinky pred úpravou nesiahali po strop, doplnila sa aj vstavaná chladnička a tým pádom aj skrinky okolo nej – všetko sme dali vyrobiť na mieru.
Tieto zmeny mali okrem praktického hľadiska – na horných skrinkách nesadá prach – aj estetické hľadisko. Tým bolo zachovanie čistých línií a jednotného dizajnu. Odstránili sme aj úchytky na skrinkách, ktoré tiež pôsobili rušivo a využili bezúchytový systém otvárania. Výsledok bol, že skrinky opticky predĺžili priestor. Kuchyňa tak pôsobí priestrannejšie. Na záver sme v rámci homestagingu pridali doplnky, ktoré novému priestoru dodali pocit domova.
Nedávno ste spolu s Tomášom pripravovali vizualizácie pre 2,5-izbový byt na Meteorovej ulici. Išlo by o kompletnú rekonštrukciu. Ako prebiehal celý proces?
V tomto byte bolo potrebné spraviť dispozičné zmeny. Ale v prvom rade sme si museli určiť cieľovú skupinu. To je základ, od ktorého sa odrazíš. Cieľová skupina tohto bytu bol pár alebo mladý pár s dieťaťom. Bolo teda nutné urobiť väčší zásah do nehnuteľnosti, aby vznikla tretia izba, keďže tento byt je 2,5-izbový. Urobili sme to tak, že z dvoch menších izieb sme vytvorili samostatnú spálňu/pracovňu.
Vedela by si mi povedať, ktorý bol zatiaľ tvoj najobľúbenejší projekt a prečo?
Nemám konkrétny príklad, ale sú to také projekty, ktoré mi umožňujú experimentovať a nájsť nové spôsoby, ako dosiahnuť dokonalý výsledok. Ide o projekty, ktoré ma naučili, ako pracovať s malými priestormi a využiť každý centimeter na maximum. Iné ma posunuli v kreativite pri výbere farieb, materiálov alebo štýlov, ktoré vytvárajú harmonický a príjemný pocit. Každá jedna nehnuteľnosť je vlastne akýmsi krokom vpred. Posúva ma to k dokonalejšiemu pochopeniu toho, čo robím. A toho, ako to môže ovplyvniť atmosféru a ľudskú pohodu.
A na záver, čo by si odkázala ľuďom, ktorí zvažujú prácu interiérového dizajnéra? Na čo by mali byť pripravení?
Práca interiérového dizajnéra môže byť veľmi zaujímavá a uspokojivá, ale zároveň vyžaduje veľa zručností, trpezlivosti a flexibility. Ak niekto zvažuje túto profesiu, mal by byť pripravený na niekoľko kľúčových aspektov – najmä kreativita a technické zručnosti. Okrem toho, že interiérový dizajnér musí byť kreatívny, mal by mať aj technické zručnosti pri vytváraní návrhov a plánov. To zahŕňa rôzne používanie softvérových nástrojov na vizualizáciu, pochopenie stavebných materiálov, technologických postupov, osvetlenia a ergonomických princípov. Tak smelo do toho. (úsmev)